Navigácia

Výber jazyka

Obsah

História obce  

Prvá písomná zmienka o obci (terra Ratun) príslušenstva Nitrianskeho hradu pochádza z roku 1240. Termín terra označoval zem, resp. Pozemkové vlastníctvo niekoho. Pôvodne sa intravilán obce rozprestieral len v úzkom údolí od kostola sv. Margity Antiochijskej po rameno Váhu. Pôvodný intravilán obce je zakreslený aj na rukopisnej kolorovanej mape z roku 1763. Pod názvom Ratun sa obec spomína aj v listinách z roku 1324, 1348 a 1359. V roku 1406 vystupuje obec pod názvom Rathon, v roku 1505 ako Ratnocz a v roku 1524 ako Radnok. V daňovom súpise z roku 1452 sa v obci uvádza 12 usadlostí.

V roku 1520 vymenila Nitrianska kapitula obec za šľachtický majetok v Tekovských Lužanoch. V obci sa neskoršie vystriedalo niekoľko feudálnych majiteľov (napr. Amadeovci, Brunšvikovci, Erdodyovci, Desasseovci atď.), vlastniacich väčšie alebo menšie majetkové podiely. V súpise príjmov Ostrihomského arcibiskupstva z rokov 1571 – 1573 sa uvádza, že obec zaplatila spolu s niekoľkými okolitými obcami poplatok 150 florénov, Ratnovská merica mala v pol. 16. stor. obsah 26,66 litra. V Portálnom súpise z roku 1576 sa v obci uvádza 61 sedliackych port, 15 želiarskych port a 1 pastierska porta.

V roku 1598 sa v obci uvádza 45 domov. Po osmanskom vpáde na juhozápadné Slovensko v roku 1599 sa v obci v roku 1600 uvádza len 10 domov, v roku 1601 9 domov. Ďalši úpadok obce nasledoval v roku 1663 v súvislosti s osmanským obliehaním pevnosti Nové Zámky a koristníckymi výpravami osmanských oddielov po okolí. Od roku 1664 boli Ratnovce ( Radkofce) povinné tak ako desiatky ďalších obcí na ľavom brehu Váhu platiť Osmanom daň 10185 akčí (akča = drobná turecká minca). Obce spravidla daň prestávali platiť, keď pominulo bezprostredné ohrozenie. Ratnovce boli v minusloti poľnohospodárskou obcou, kde určitú úlohu hralo aj vinohradníctvo. Napr. v roku 1551 sa v obci vyprodukovalo 108 okovov (1 okov = 54,3 litra) vína, v roku 1554 540 okovovvína, v roku 1586 1035 okovov vína a v roku 1616 264 okovov vína. V roku 1715 sa v obci uvádza 22 kopáčov vinohradov (55 a 44 m2 ). Medzi remeslá v obci patrilo mlynárstvo a kamenárstvo. V roku 1715 sa v obci uvádza 6 sedliackych domácností a 5 želiarksych domácností. Podľa daňového súpisu obyvateľov Nitrianskej stolice z roku 1753 žilo v obci 37 rodín poddaných. V roku 1763 mala obec 67 domov. Na potoku stáli 2 mlyny. Tzv. horný mlyn mal prenájomcu, dolný mlyn bol zemepanský.

V roku 1787 mala obec 363 obyvateľov a 65 domov. Podľa celokrajinského – dikálneho súpisu z roku 1828 mala obec 404 obyvateľov a 59 domov. V druhej pol. 19. stor. (1869) mala obec 377 obyvateľov. V roku 1880 mala obec 393 obyvateľov a 79 domov, v roku 1900 456 obyvateľov a 76 domov. Za Slovákov sa hlásilo 456 (98%) obyvateľov. V roku 1921 mala obec 547 obyvateľov a 84 domov. Je možné, že pôvodne boli Ratnovce samostatnou farnosťou. Dnes sú súčasťou farského obvodu v Sokolovciach. Matriky má obec zachované od roku 1770. Najstaršou stavebnou pamiatkou v obci je jednoloďový kostol zasvätený sv. Margite Antiochijskej, ktorej sviatok sa svätí 20. júla. Toto patrocínium sa na Slovensku objavuje už začiatkom 12. storočia. Do 13. storočia je datovaná spodná časť veže a obvodové múry kostola. Veža bola znovu vybudovaná v roku 1659. Prestavbami a opravami prešiel kostol v 18. a 19. stor. Kamenárstvo v obci dokladajú prícestné kríže a sochy ako aj náhrobné kamene na miestnom cintoríne.

Názvy, ktoré obec používala v minulosti:

1240, 1246, 1324, 1348, 1359 – Ratun
1406 – Rathon
1505 – Ratnocz
1524 – Radnok
1560 – Rathnok
1571 – Rhathon
1576 – Ratnolcz
1773 – Rattnocz, Rattnowcze
1786 – Rátnócz
1808 – Ratnócz, Ratnowce
1863 – Rattnóc
1873 – 1913 – Ratnóc
1920 – Ratnovce

 

 

                                              

                                      Kostol zasvätený sv. Margite Antiochijskej

 

Pohľad na kostol zo schodov

Historický nápis na priečelí kostola

                                     Historický nápis na priečelí kostola z roku 1695

 

Bakchus vila

V katastrálnom území obce sa v časti bývalých vinohradov nachádza táto historická budova. Spočiatku to bola vlastne vila  grófa Dezassakde kde bol na pobyte v r. 1801 hudobný skladateľ Ludvig van Beethoven /zložil tu svoju „Sonátu mesačného svitu“/. Bolo to pekné vyhliadkové miesto na Piešťany, časť Ratnoviec i na vodnú nádrž Sĺňava, kam radi zašli turisti.

Túto vilu aj s okolitými pozemkami a vinohradmi kúpili Winterovci a nazvala sa podľa mytologického boha Bakchusa-boha úrody a vína.  Dalo sa tam po peknej vychádzke občerstviť vnútri i na terase, či poprechádzať v parčíku okolo vily. Súčasne je už niekoľko rokov uzavretá za novým múrom a  bránou pre rekonštrukciu. Od brány vidno iba kúsok budovy.

Bakchus vila                                                                                                                                                                                                                                                                                                                         Historická fotografia z konca 19 storočia

                                                             Súčasný pohľad spoza brány.           

                                                                                                                                                                             V V letohrádku BAKCHUS VILA sa v roku 1801 uvádza údajný pobyt hudobného skladateľa Ludviga van Beethovena (1770 - 1827) na liečebnom pobyte v Piešťanoch. Na Bakchus vile obklopenej v minulosti vinohradmi nad Ratnovcami  mala vzniknúť jeho sonáta c.14 - "Sonáta mesačného svitu". Pôvodný podtitul diela pochádzajúci od Beethovena je "quasi una fantasia",


Beethoven mal blízke vzťahy aj k Slovensku, najmä odvtedy, čo sa bližšie spriatelil v roku 1800 s rodinou grófa Brunsvika v kaštieli v Dolnej Krupej pri Trnave. K ženám jeho života patrili grófove netere, ktoré učil hudbe: kontesy Terezia a Jozefina Brunsvikove, sesternice Giulietty, s ktorými sa tam stretol.


 

Terezia Brunsvik
Jozefina Brunsvik
Giulietta Guicciardi


 Giulietta  ho inšpirovala k napísaniu najslávnejšej klavírnej skladby - Sonáta mesačného svitu. Uvádza sa však i to, že ju napísal v Dolnej Krupej.
Jozefíne Deymovej, rodenej Brunsvikovej   ktorú miloval, napísal 13 listov. Listy pochádzajú z obdobia, keď Jozefína ovdovela. Rodina však tvrdo zasahovala do jej vzťahu k Beethovenovi. Ani na jednej zo skladieb, ktoré pre ňu skomponoval, nesmelo byť jej meno. Bolo to spoločensky neprípustné. Vdovu Jozefínu nakoniec vydali po druhý raz a kruto strestali ľubostný vzťah s umelcom.
Terézia Beethovena tiež milovala, svadbe však zabránili stavovské rozdiely - venoval jej klavírnu sonátu Fis-dur.

Ozaj, k tej Sonáte mesačného svitu. Je to Beethovenova klavírna sonáta c. 14. Stala sa známa ako Sonáta mesačného svitu kvôli tomu, že týmito slovami popísal svoju náladu pri jej počúvaní jeden hudobný kritik v roku 1832. Inak s mesiacom ani jeho svitom nemá nič spoločné.

                  tzv. Beethovenova alej                                         Pohľad na Ratnovce z Bakchus vily               

 

 

Novodobá história Ratnoviec sa píše od oslobodenia po roku 1945 kedy 3. apríla 1945 bola oslobodená aj naša obec. Dňa 9.4.1945 prebehla voľba Národného Výboru v Ratnovciach a za predsedu bol zvolený Michal František č.36  Podľa kroniky nasledujúca voľba prebehla 18.4.1945 a predsedom vtedajšieho M.N.V. v Ratnovciach bol zvolený Július Holík. Ďaľšie posty na pozícii vedúcich predstaviteľov obce boli nasledovné:

 

1945 1945  Michal František

1945 – 1948 Holík Július

1948 – 1951 Beneš Jozef

1951 – 1952 Bechner Michal

1952 –1955  Švík Alois 

1955 – 1957 Borovský Rudolf

1957 –1960  Kozák Izidor

1960 – 1971  Vavro Ondrej

1971 – 1985   Klandúch Rudolf

1985 – 1990  Bílik Anton

1990 – 1998  Valovič Július

1998 – 2002 Tvaroška Štefan

2002 – 2014 Adamča Martin

2014 – 2018  Gogol Peter