História obce

Názvy, ktoré obec používala v minulosti:

Prvá písomná zmienka o obci (terra Ratun) príslušenstva nitrianskeho hradu pochádza z roku 1240. Termín terra označoval zem, resp. Pozemkové vlastníctvo niekoho. Pôvodne sa intravilán obce rozprestieral len v úzkom údolí od kostola sv. Margity Antiochijskej po rameno Váhu. Pôvodný intravilán obce je zakreslený aj na rukopisnej kolorovanej mape z roku 1763. Pod názvom Ratun sa obec spomína aj v listinách z roku 1324, 1348 a 1359. V roku 1406 vystupuje obec pod názvom Rathon, v roku 1505 ako Ratnocz a v roku 1524 ako Radnok. V daňovom súpise z roku 1452 sa v obci uvádza 12 usadlostí.

V roku 1520 vymenila Nitrianska kapitula obec za šľachtický majetok v Tekovských Lužanoch. V obci sa neskoršie vystriedalo niekoľko feudálnych majiteľov (napr. Amadeovci, Brunšvikovci, Erdodyovci, Desasseovci atď.), vlastniacich väčšie alebo menšie majetkové podiely. V súpise príjmov Ostrihomského arcibiskupstva z rokov 1571 – 1573 sa uvádza, že obec zaplatila spolu s niekoľkými okolitými obcami poplatok 150 florénov, Ratnovská merica mala v pol. 16. stor. Obsah 26,66 litra. V Portálnom súpise z roku 1576 sa v obci uvádza 6 1 sedliackych port, 15 želiarskych port a 1 pastierska porta.

V roku 1598 sa v obci uvádza 45 domov. Po osmanskom vpáde na juhozápadné Slovensko v roku 1599 sa v obci v roku 1600 uvádza len 10 domov, v roku 1601 9 domov. Ďalši úpadok obce nasledoval v roku 1663 v súvislosti s osmankým obliehaním pevnosti Nové Zámky a koristníckymi výpravami osmanských oddielov po okolí. Od roku 1664 boli Ratnovce ( Radkofce) povinné tak ako desiatky ďalších obcí na ľavom brehu Váhu platiť Osmanom daň 10185 akčí (akča = drobná turecká minca). Obce spravidla daň prestávali platiť, keď pominulo bezprostredné ohrozenie. Ratnovce boli v minulosti poľnohospodárskou obcou, kde určitú úlohu hralo aj vinohradníctvo. Napr. v roku 1551 sa v obci vyprodukovalo 108 okovov (1 okov = 54,3 litra) vína, v roku 1554 540 okovov vína, v roku 1586 1035 okovov vína a v roku 1616 264 okovov vína. V roku 1715 sa v obci uvádza 22 kopáčov vinohradov (55 a 44 m2 ). Medzi remeslá v obci patrilo mlynárstvo a kamenárstvo. V roku 1715 sa v obci uvádza 6 sedliackych domácností a 5 želiarksych domácností. Podľa daňového súpisu obyvateľov Nitrianskej stolice z roku 1753 žilo v obci 37 rodín poddaných. V roku 1763 mala obec 67 domov. Na potoku stáli 2 mlyny. Tzv. horný mlyn mal prenájomcu, dolný mlyn bol zemepanský.

V roku 1787 mala obec 363 obyvateľov a 65 domov. Podľa celokrajinského – dikálneho súpisu z roku 1828 mala obec 404 obyvateľov a 59 domov. V druhej pol. 19. stor. (1869) mala obec 377 obyvateľov. V roku 1880 mala obec 393 obyvateľov a 79 domov, v roku 1900 456 obyvateľov a 76 domov. Za Slovákov sa hlásilo 456 (98%) obyvateľov. V roku 1921 mala obec 547 obyvateľov a 84 domov. Je možné, že pôvodne boli Ratnovce samostatnou farnosťou. Dnes sú súčasťou farského obvodu v Sokolovciach. Matriky má obec zachované od roku 1770. Najstaršou stavebnou pamiatkou v obci je jednoloďový kostol zasvätený sv. Mragite Antiochijskej, ktorej sviatok sa svätí 20. júla. Toto patrocínium sa na Slovensku objavuje už začiatkom 12. stor. Do 13. stor. je datovaná spodná časť veže a obvodové múry kostola. Veža bola znovu vybudovaná v roku 1659. Prestavbami a opravami prešiel kostol v 18. a 19. stor. Kamenárstvo v obci dokladajú prícestné kríže a sochy ako aj náhrobné kamene na miestnom cintoríne.